Mozaikovitý dej sleduje osudy niekoľkých obyvateľov New Yorku, ktorí prežívajú svoje sexuálne a ľúbostné vzťahy v undergroundoovm klube Shortbus, otvorenom pre ľudí všetkých sexuálnych orientácií. Film ukazuje možné spôsoby, ako nájsť odpovede na stále sa vracujúce otázky: ako milovať a byť milovaný. Ako byť šťastný.
Príbeh Asie Kľačinovej, ktorá ľúbila, ale sa nevydala
Andrej Michalkov-Koncalovskij
95 min.
ZSSR
1967
Nekonvenčnosť jednoduchej historky o ochrnutom tehotnom dievčati-kolchozníčke, ktorá odmietne dvorenie nápadníka a snaží sa o lásku iného, spočíva v aplikácii postupov, autentizujúcich výpovedí (improvizované prvky, zapojenie nehercov, imitácia skrytej kamery, poetizácia všednosti). Vo filme je zdokumentovaný životný štýl a mentalita dedinčanov v krátkom období dočasnej prosperity (po vyrovnaní sa s vojnovou pohromou a prekonaní dôsledkov krutej stalinskej politiky, pred masovým exodom mládeže do miest). Režisér zaznamenáva počiatočnú fázu „civilizačno-kultúrneho zlomu“ (na ktorý neskôr citlivo reagoval V. Šukšin) v sociálno-psychologickej klíme typickej povolžskej dediny. Výpoveď o potrebe dôstojnosti, ktorá káže zachovať si aj v biede a zúfalstve čisté svedomie, a o vôli žiť aj tam, kde je to nesmierne ťažké.
Rozhodnutie urobíme behom pár sekúnd a jeho dôsledky budeme možno niesť na zvyšok života. Prvočíslo je už vo svojej podstate osamelá vec: dá sa deliť len samo sebou alebo jednotkou a nehodí sa k žiadnemu inému prvočíslu. Alice a Mattia sa tiež pohybujú po vlastných osiach, každý so svojou vlastnou tragédiou. Alice sa ako dieťa stala vinou svojho panovačného otca obeťou ťažkej lyžiarskej nehody a neskôr aj anorexie. Pri stretnutí s Mattiom spoznáva spriaznenú dušu a Mattia sa jej zasa zdôveruje so svojim strašným tajomstvom: v detstve nechal svoju mentálne retardovanú sestru–dvojča samú a odišiel na oslavu. Keď sa vrátil, sestra zmizla. Tieto dve zásadné udalosti navždy poznamenali životy Alice i Mattia a ako dospievajú, zdá sa, že sa ich osudy neodvratne preplietajú. Film je nakrútený podľa predlohy rovnomenného knižného bestselleru Paola Giordana.
Argentínsky poetický dokumentarista vytvoril podobenstvo s „márquezovskou“ atmosférou plnou túžobnej nádeje a poetikou adekvátnou predlohe slávneho spisovateľa. Zároveň vytvoril fyzicky náročnú a realizačne nevïačnú hlavnú rolu. Po cyklóne sa v rybárskej dedine objaví čudný „anjel“ a stane sa atrakciou, modlou a príležitosťou k obohateniu. Po čase na pútnom mieste pripúta pozornosť tisícov ľudí žena pavúk – hlavná atrakcia kočovného lunaparku. Po rokoch tajuplný starec opúšťa rodinu, v ktorej ho chápal len malý chlapec, a mizne v oblakoch nad morom.
Dominik je plod manželstva dvoch úspešných ľudí – biznismena Andrzeja a výkonnej riaditeľky Beaty. Do maturity mu ostáva 100 dní a ako jeden z najlepších žiakov s výbornými známkami má šnacu dostať sa na najprestížnejšiu univerzitu. 100 dní však zmanená aj 100 dní dodržiavania školských pravidiel. Séria ponižujúcich situácií, v ktorých figuruje Dominikov spolužiak a jeho svet sa rúca…
Režisér Julian Schnabel sa pokúsil o zdanlivo nemožné: preniesť na filmové plátno príbeh Jeana-Dominiquea Baubyho, šéfredaktora časopisu Elle, ktorý po náhlej mozgovej príhode ochrnul na celé telo. Pomocou dvoch špecialistov a ľudí z jeho blízkeho okolia sa učí opäť integrovať do spoločnosti. A hoci je schopný komunikovať so svetom len mrkaním jedného oka, dokáže „nadiktovať“ svoj príbeh, ktorý sa stal bestsellerom.
Takmer detektívna zápletka filmu, ktorý vznikol po úspešnom experimente výtvarne originálnych Sedmikrások, je rámcovaná starozákonným príbehom o prvotnom hriechu a vyhnaní človeka z raja (úvod tvorí obrazovo štylizovaný introitus s citáciou z knihy Genesis v texte hymnického spevu). Vo významových analógiách je zašifrovaný zmysel podobenstva – úvaha nad schopnosťou človeka uniesť pravdu. Medzi Evou (zistí, že príťažlivý tajomný Robert je masový vrah) a Robertom (pochopí, že je prezradený) sa vytvorí pevné puto obete a vraha, ktoré osudovo spája spoločné tajomstvo a vedomie poznanej pravdy.
Jack (Philip Seymour Hoffman) je šofér limuzíny a sníva o práci v newyorskej hromadnej doprave. Miluje reggae. Väčšinu voľného času trávi so svojim spolupracovníkom a najlepším kamarátom Clydom a jeho ženou Lucy. Vďaka nim sa zoznámi s Connie (Amy Ryan), ktorá s Lucy pracuje v brooklynskom pohrebnom ústave. Jack se zrazu učí variť a dokonca plávať, aby mohol v lete vziať Connie na jej vysnívané člnkovanie. Kým sa Jack a Connie pomaly oddávajú rodiacej sa láske, manželstvo Clyda a Lucy sa otriasa v základoch. Oba páry sa musia vyrovnať s nevyhnutným osudom svojich vzťahov.
V obnovenej premiére prichádza do slovenských kín film jedného z mála režisérov postkomunických krajín, ktorý si svoju tvorbou udržoval vysoký celoeurópsky i svetový kredit. U nás ho poznáme už od slávneho Amatéra (1979), vo svete sa presadil až televíznym Dekalógom a práve týmto filmom, ktorý je príbehom dvoch identických dievčat, Krakovčanky a Parížanky (obe sú hudobne nadané, ľaváčky, obe majú chorobu srdca, obe chodia rady bosé, atď.). Hoci sa stretávajú len na krátky čas, a i to len na diaľku, ich osudy sú prepojené.
Bravúrna tragikomédia rozpráva príbeh ambiciózneho režiséra, ktorý práve dokončil film o ľuďoch z domova dôchodcov. Napriek všetkým nádejám ide o úplný kasový prepadák. Sklamaný autor sám poznamenáva, že jeho cieľová skupina je buď mŕtva alebo už nevládze dôjsť do kina. Kritika však snímku prijíma dobre a dokonca získava nomináciu na Oscara, čo by režiséra mohlo zachrániť pred bankrotom. Náhle si však všíma zvláštne chovanie svojej šarmantnej osemdesiatročnej matky. Gogo začína zabúdať. Po sérii nehôd sa so sestrami rozhodnú poslať Gogo do domova dôchodcov. Podobne, ako postavy zo synovho filmu Deti prírody sa mama Gogo snaží utiecť na slobodu.