Nekonvenčnosť jednoduchej historky o ochrnutom tehotnom dievčati-kolchozníčke, ktorá odmietne dvorenie nápadníka a snaží sa o lásku iného, spočíva v aplikácii postupov, autentizujúcich výpovedí (improvizované prvky, zapojenie nehercov, imitácia skrytej kamery, poetizácia všednosti). Vo filme je zdokumentovaný životný štýl a mentalita dedinčanov v krátkom období dočasnej prosperity (po vyrovnaní sa s vojnovou pohromou a prekonaní dôsledkov krutej stalinskej politiky, pred masovým exodom mládeže do miest). Režisér zaznamenáva počiatočnú fázu „civilizačno-kultúrneho zlomu“ (na ktorý neskôr citlivo reagoval V. Šukšin) v sociálno-psychologickej klíme typickej povolžskej dediny. Výpoveď o potrebe dôstojnosti, ktorá káže zachovať si aj v biede a zúfalstve čisté svedomie, a o vôli žiť aj tam, kde je to nesmierne ťažké.

Ľudia prijímajú hlbokú ustrnulosť a osudovú nezmeniteľnosť svojho života ako daný údel – pocit ostrého nepokoja (viera stojí na krajíčku, nádej hraničí so sebaklamom, láska je ochotná zmeniť sa na násilie) nechcú vnímať vo svojom fatalistickom pokoji, v ktorom popri výsmechu nad sebou je i láska k tejto realite – zranenej, ochromenej, hrbatej, ale jedinej. Využité je reálne prostredie bez dekorácií a stavieb; režisér odmietol predbežné rozvrhnutie rytmu a „geometrie obrazu“, vsadil na mágiu náhodnosti (organizoval dej, skvelý kameraman Rerberg ho snímal ako kroniku, prispôsobujúc faktúru obrazu autenticite zvukovej partitúry), protagonisti odriekajú upravené dialógy vlastnými slovami. Charakteristické sú bláznivé, rozšantené scény veselosti, ktoré sa náhle umŕtvia, lebo pohľad kamery (napr. dedina snímaná z vtáčej perspektívy ako zmes línií a škvŕn) sa zastavil, očarený vzdialeným obzorom. Herečka Savvinová sa ako Asja (vo svojej prirodzenosti a bytostnej mravnosti neotrasiteľná a narodením dieťaťa vo svojich hlbokých vnútorných istotách ešte posilnená) perfektne zosúladila s nehercami. Aj neuvážený zákaz tohto filmu sa premietol do nasledujúcej estetickej stagnácie sovietskej kinematografie (o. i. vyhýbanie sa zobrazeniu „života na doraz“, stimulujúcemu potrebný pocit identity diváka s dianím na plátne). Vynikajúci režisér sa potom preslávil najmä monumentálnou Sibiriádou a od začiatku 80. rokov natáča v USA.

O filme

• Réžia: Andrej Michalkov-Koncalovskij
• Scenár: Jurij Klepikov
• Kamera: Georgij Rerberg
• Strih:
• Hudba:
• Hrajú: Ija Savvinová (Asia) Ljubov Sokolovová (Marija) Alexandr Surin (Stepan) Gennadij Jegoryčev (Čirkunov) Ivan Petrov (Prochor) a ďalší. O filme)

Ocenenia

na XX. VFF v Baku 1988 získal film Hlavnú cenu a Cenu akreditovaných novinárov Cena FIPRESCI na 38. MFF v Západnom Berlíne.