Juhani Aho patrí medzi najvýznamnejších fínskych a všeobecne škandinávskych spisovateľov prvej polovice 20. storočia. Vo svojom diele vychádzal z folklóru a špecifík života fínskej spoločnosti. Román Juha (1911) patrí k jeho najslávnejším dielam. Filmová adaptácia v podaní Aki Kaurismäkiho je v mnohom ojedinelá. V časoch vyspelej filmovej technológie – 88 rokov po prvom vydaní románu  – sa Kaurismäki rozhodol nakrútiť film o Juhovi ako nemý. V tomto  rozhodnutí jednak vzdáva hold priekopníkom kinematografie (román Juha vyšiel prvýkrát v dobách nemého filmu), ale tiež sa  tu originálnym spôsobom snaží popasovať s kanonickým dielom fínskej literatúry a to tak, že sa vzdáva jedného z najvýraznejších prostriedkov súčasného filmového realizmu – slova.

Príbeh filmu je veľmi jednoduchý a spĺňa štandardnú schému, typickú pre filmové diela pred vynálezom filmového zvuku (napr. Erotikon Gustava Machatého). Juha s manželkou Marjou žijú na vidieckom statku, väčšinu času trávia na poli a úrodu predávajú na trhu. Všetko sa však zmení, keď sa v ich príbytku objaví sveták  Shemeikka, ktorému sa neďaleko pokazil automobil a nechcene strávi v domčeku dva dni. Semienko rozvratu je zasiate, Marja musí odolávať pokušeniu a porovnáva staršieho, ale dobrého manžela so svetaznalým, zvodným záletníkom. Hrdinov čaká ťažká skúška charakteru a vzťahu. Juha je film, ktorý v Kaurismäkiho filmografii vyčnieva z niekoľkých dôvodov: napríklad do extrému dovedenou známou tendenciou minimalizovať všetky dialógy. Tiež sa v snímke veľmi intenzívne ukazuje Kaurismäkiho láska ku kinemtografii. Namiesto zvyčajne letmých odkazov na tvorbu Bressona či hollywoodských klasikov celým dielom vyjadruje láskavý a obdivný vzťah k umeniu pohyblivého obrazu.

„Aki Kaurismäki patrí medzi najväčších manipulátorov filmovej histórie; žiadny režisér nedokáže využívať filmové klišé tak dokonale ako práve on. Tieto tendencie sa stupňujú od filmu k filmu.  To, že natočil nemý film, nie je prekvapujúce. Doviedol tak svoju formu výrazu do extrému.“

Katarína Kucbelová, inzine.sk

AKI KAURISMÄKI

vyštudoval literatúru a komunikačné vedy. Vystriedal niekoľko zamestnaní a dal sa na štúdium filmovej vedy. Popritom písal filmové scenáre. Kaurismäkiho filmy sa často venujú príbehom sociálnych vydedencov a vyznačujú sa minimalistickými dialógmi a lakonickým humorom. Kaurismäki pravidelne spolupracuje s tímom hereckých a hudobníckych priateľov, ktorí jeho filmom dodávajú typický štýl – Matti Pellonpää, Kati Outinen, Kari Väänen, Sakke Järvenpää… S bratom Mikom založili filmový festival Midnight Sun a distribučnú firmu Villealfa. Vybraná filmografia: Zločin a trest (1983), Tiene v raji (1986), Hamlet (1987), Lenigradskí kovboji dobývajú Ameriku (1989), Zmluva s vrahom (1990), Bohémsky život (1992), Drž si šatku, Tatiana (1994), Mraky odtiahli (1996), Juha (1999), Muž bez minulosti (2002), Psi nemajú peklo (krátky, 2002), Svetlá v súmraku ( 2006).

O filme

• Réžia: Aki Kaurismäki
• Scenár: Aki Kaurismäki
• Kamera: Timo Salminen
• Strih: Aki Kaurismäki
• Hudba: Anssi Tikanmäk
• Hrajú: Sakari Kuosmanen, Kati Outinen, André Wilms, Markku Peltola, Elina Saloo, Ona Kamu, Outi Mäenpää, Tuire Tumisto, Tatiana Soloviová, Esko Nikkari)

Ocenenia

MFF Berlín 1999 – CICAE Award