Ponorte sa spolu s jaskyniarmi do tmy hlbokej priepasti v Kalábrii a zúčastnite sa magickej rekonštrukcie expedície talianskych jaskyniarov z roku 1961. Zvláštna cena poroty z MFF v Benátkach.
V roku 1961 sa skupina mladých speleológov z priemyselného severu Talianska vydáva na juh krajiny. Neďaleko malej dedinky kúsok od Neapolu sa chce pokúsiť preskúmať jeden z najhlbších jaskynných systémov v Európe. Filmári bez slov a z odstupu sledujú striedavo scenérie hôr a krásu prírody a magickú tajomnosť neprebádaných čiernočiernych hlbín zeme. Malosť a pominuteľnosť človeka sa tak dostáva do kontrastu s majestátnosťou a zdanlivou nekonečnosťou sveta v podzemí. Z hlavnej súťaže na festivale v Benátkach si film odniesol Zvláštnu cenu poroty.
Biografia režiséra:
Michelangelo Frammartino (1968, Miláno, Taliansko) – taliansky režisér a scenárista. Narodil sa v roku 1968 rodičom z Kalábrie a jeho filmy na pomedzí hraného a dokumentárneho filmu sú zasadené do odľahlých, takmer ľudoprázdnych častí južného Talianska. Frammartino študoval architektúru na Politecnico di Milano a po získaní diplomu pokračoval v rokoch 1994 – 1997 v štúdiu na filmovej škole Civica Scuola del Cinema v Miláne. Vytvoril tam niekoľko videoinštalácií a nakrútil dva experimentálne krátkometrážne filmy. Svoj dlhometrážny debut Il dono (2003) nakrútil v dedine svojich rodičov v Kalábrii. Film mal premiéru na filmovom festivale v Locarne a následne bol uvedený na mnohých ďalších festivaloch. Jeho druhý dlhometrážny film Štyrikrát (2010) bol uvedený v sekcii Quinzaine des réalisateurs na MFF Cannes, kde získal Europa Cinemas Label a z MFF Bratislava si odniesol Grand Prix. Jeho tretí dlhometrážny film Diera (2021) bol zaradený do súťaže na filmovom festivale v Benátkach 2021, kde získal Zvláštnu cenu poroty. Od roku 2005 prednáša na univerzite v Bergame. Filmy – 1995: Tracce (Stopy) – krátkometrážny; 1997: L’occhio e lo spirito (Oko a duch) – krátkometrážny; 2001: Scappa Valentina – krátkometrážny; 2002: Io non posso entrare (Nemôžem vstúpiť) – krátkometrážny; 2003: Il dono (Dar): 2010: Štyrikrát (Le quattro volte), 2013: Alberi – krátkometrážny dokument; 2021: Diera (Il buco).
Vybrané ocenenia:
2021: Zvláštna cena poroty – MFF Benátky; 2022: Strieborná stuha za najlepší zvuk – Cena talianskeho syndikátu filmových novinárov; Cena poroty – MFF Brusel.
O filme:
„Posledné beztvaré, primitívne a prapôvodné miesto odporu, ktoré nikdy nevidelo človeka, bolo zrazu napadnuté a narušené,“ opisuje svoju fascináciu objavom jaskynného systému Bifurto Michelangelo Frammartino. „To, čo do tej doby nebolo ničím iným ako vierou, mýtom a tajomstvom, malo byť teraz pomenované a definované,“ dodáva tvorca. Dlhú dobu však aj napriek naliehaniu svojich spolupracovníkov región okolo národného parku Pollino
ignoroval. „Keď môj sprievodca hodil do diery kameň, pamätám si, že trvalo asi tri, štyri sekundy, kým niekam dopadol. Mal som pocit, akoby ten kameň bol mimo rytmu. Až vtedy som to skutočne pochopil,“ opisuje milánsky rodák dôvod, prečo ho nakoniec viac ako šesťdesiat rokov starý speleologický objav zaujal natoľko, že sa o ňom rozhodol nakrútiť celovečerný film a ako pochopil jeho význam pre miestnu komunitu. Hlavné postavy speleológov stvárnili členovia speleologickej komunity, pretože len oni boli kvalifikovaní pre prácu v niekoľko stoviek metrov hlbokej priepasti. Práve vďaka nim pôsobí výsledný film magicky a autenticky.
Tvorcovia:
Réžia: Michelangelo Frammartino
Scenár Giovanna Giuliani, Michelangelo Frammartino
Kamera: Renato Berta
Strih: Benni Atria
Hrajú: Paolo Cossi, Jacopo Elia, Denise Trombin, Nicola Lanza a ďalší
Krajina pôvodu: Taliansko, Nemecko, Francúzsko
Rok výroby: 2021
Minutáž: 93 min.
Žáner: dráma
