O 19:00 hod. v kine Junior Levice /
Vstupné 5,-€ a 7,-€ bez preukazu FK /
r.Martina Buchelová, Slovensko, Česká republika, 2026, far., 108 min., MP15+
Pohľad na obyčajný život mladých ľudí, ktorí objavujú lásku, hľadajú svoje miesto vo svete a snažia sa byť sami sebou. Debut režisérky Martiny Buchelovej patril k najväčším prekvapeniam tohtoročného MFF Karlove Vary.
Andrej má tajný plán – s nikým sa nevidieť, nestretnúť, byť len s jeho babkou a rozhodne neliezť opitý na vysoké stromy. Jeho plán však naruší nečakané stretnutie s Mišou, na ktorú sa predtým snažil 17x usmiať počas divokých party, no nikdy si nepamätal výsledok. Dnes však nie. Andrej a Miša sa šťastnou náhodou stretnú a nad pohárom Fanty sa dajú do reči. Ich boj o krehkú, mladú lásku v tomto šialenom svete sa začína!
Poznámka: Film je rozdelený na sedem kapitol. Epizódne úlohy v ňom stvárnili aj slovenské režisérky a režiséri – Jaroslav Vojtek (Mišin otec Kamil), Maroš Šlapeta (Milan), Jana Bučka Kovalčíková (Mišina teta) a Gregor Valentovič (Asistent dobromyseľného pána/ moderátor).
Vybrané ocenenia:
2026: Hlavná cena súťažnej sekcie Proxima – MFF Karlove Vary 2026
Biografia režisérky:
Martina Buchelová (1988, Rimavská Sobota, Československo) – získala v roku 2010 bakalársky titul z oboru kulturológie na Univerzite Komenského v Bratislave a hneď pokračovala štúdiom filmovej a televíznej réžie na FTF VŠMU. V rokoch 2012 – 2013 absolvovala v rámci programu Erasmus stáž na pražskej FAMU. V roku 2015 sa s filmom Zelená vlna (2014) zúčastnila sekcie Prvé podanie na MFF Karlovce Vary. V roku 2016 nakrútila bakalársky film Magic Moments. Citlivá snímka o dospievaní dievčat bola uvedená na prestížnom festivale v Toronte. Spolu s Deborou Pastirčákovou natočili Kam patrím? Tri príbehy dospievania z rôznych kútov Európy (2024) – pásmo krátkych dokumentárnych filmov: Maturanti o maturantoch z Rimavskej Soboty, Swaggiest of the Swaggiest o stredoškolákovi-raperovi z anglického Coventry a Bosphorus Kid o vysokoškoláčke z Istanbulu. Milovník, nie bojovník je jej dlhometrážny hraný režijný debut.
Filmy – 2014: Zelená vlna – študentský krátkometrážny; 2016: Magic Moments – študentský krátkometrážny; 2024: Kam patrím? Tri príbehy dospievania z rôznych kútov Európy (spoluréžia Debora Pastirčáková) – pásmo dokumentárnych filmov; 2026: Milovník, nie bojovník.
Z rozhovoru Tomáša Hudáka s režisérkou pre bulletin What’s Slovak in Karlovy Vary?
Aj keď hlavnou líniou filmu je vzťah medzi Andrejom a Mišou, venuješ sa aj témam ako alkoholizmus, grooming či problematické alebo chýbajúce mužské vzory. Aké dôležité bolo pre teba venovať sa týmto problémom?
Závislosť je plíživá, smutná a ohlupujúca. Nie je ľahké sa z nej vymaniť. Ale Andrej dospieva a postupne si uvedomuje, že chce mať pevné vzťahy, domov a nechce piť. Chce svoju ťažobu riešiť, lebo inak sa zblázni. Aj keď sa môže zdať, že je privilegovaný syn zabezpečených rodičov, hlavné veci si musí vybaviť sám. Vlastne ako každý. Keď človeku ubližujú druhí ľudia, je to nanič, ale najdivnejšie je, keď si človek ubližuje sám. A s tým sa Andrej na pozadí filmu vyrovnáva.
Čo sa týka problematických alebo chýbajúcich mužských vzorov, nešlo mi primárne o to, aby som kritizovala slabé mužské vzory. Najprv som mala vymyslenú jednu postavu, druhú postavu, potom rôzne situácie, a napokon vznikol príbeh, ktorý odrazu ožil a v ňom sa prirodzene odzrkadlili aj ostatné postavy. Skoro každá z postáv, mužských aj ženských, robí, čo môže a čoho je schopná. Väčšina, skrátka, potrebuje niekam a k niekomu patriť, akurát sa zamotá do vecí, do ktorých ani nechce. Každý je niekedy slabý vzor. Jedine postava Kamila je vyslovený šmelinár a špekulant a nie je mu pomoci, ale ostatným by som dala šancu.
Samotný Andrej sa naozaj snaží žiť, aby sám seba zniesol. Aj keď niečo pokazí a možno dokonca aj navždy zničí, čo nechcel, prijme svoju chybu, snaží sa ísť ďalej a riešiť ju. Za to ho rešpektujem. Pôvodne bola v scenári veta, ktorú ale napokon nepovie: „Ja by som sa aj ľutoval, ale mi ma neni ľúto.“ Andrej sa neľutuje, snaží sa nájsť zmysel.
Aj napriek týmto viac ťaživým témam je film plný jemnosti a humoru. Ako sa ti darilo balansovať jednotlivé nálady?
V mojej hlave to bolo veľmi jednoduché a jasné, ale realizácia nám dala zabrať. Veľká vďaka patrí hercom. Zásadné boli herecké skúšky, na ktorých sme mali ešte priestor na hľadanie presnej polohy každej postavy a situácie. Vtedy sme dokázali aj ťažkým situáciám nájsť správnu mieru, zistili sme, kedy treba v rozprávaní odľahčiť a kedy zvážnieť, čo treba prispôsobiť, aby to lepšie fungovalo. Ja som mala dosť jasnú predstavu, ale herecké skúšky
pomohli aj mne.
Celý rozhovor nájdete tu: Rozhovor s Martinou Buchelovou o jej celovečernom režijnom debute Milovník, nie bojovník – Slovenský filmový ústav (https://sfu.sk/novinky/martina-buchelova-milovnik-nie-bojovnik-kviff-2026/)
