+ predfilm BOLO RAZ JEDNO MORE…
Irina je oddanou dozorkyňou vo väznici č. 74 v Odese – v ženskom nápravnom ústave na Ukrajine, kde stráži viac ako sto väzenkýň. Lesja, odsúdená na sedem rokov za zločin z vášne, je jednou z nových žien, prichádzajúcich do basy. Je tehotná so svojim prvým dieťaťom…
Kým si Lesja postupne zvyká na pravidlá väzenského života, zisťuje tiež, že viaceré jej spoluväzenkyne postihol podobný osud. Matky s malými deťmi majú povolenie ich raz za čas navštíviť v oddelenej časti väznice, kde sa o nich starajú benevolentné sestry a dozorkyne. Pokiaľ však väzenkyňa nenájde pre svoje dieťa domov po jeho tretích narodeninách, potomka umiestnia do ústavnej starostlivosti, čo je tragédia pre každú matku a dieťa, ako aj ťažká rutina pre Irinu, ktorá je zodpovedná za odovzdávanie detí do sociálnej starostlivosti. Pod zámkom a takmer s nikým, na koho by sa mohla obrátiť vo svete vonku, musí Lesja nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby jej syn skončil v sirotinci.
O režisérovi
Peter Kerekes si medzinárodnú pozornosť získal už v roku 2003 so svojim celovečerným dokumentárnym debutom 66 sezón, ktorý sa stal festivalovým hitom a získal niekoľko ocenení. Jeho nasledujúci dokumentárny film Ako sa varia dejiny z roku 2009 si pripísal nomináciu na cenu Prix Arte na Európskych filmových cenách. Snímka Zamatoví teroristi z roku 2013, ktorú spolu-režírovali Pavol Pekarčík a Ivan Ostrochovský, vyhrala ocenenie Fedeora Award na MFF Karlovy Vary a medzinárodnú premiéru absolvovala v sekcii Fórum na slávnom Berlinale, odkiaľ si odniesla divácke ocenenie Tagesspiegel Readers’ Award.
Predfilm
Cenzorka sa bude premietať spolu s krátkym animovaným filmom BOLO RAZ JEDNO MORE… režisérky Joanny Kozuch. (16 min)
Bolo raz jedno more…
r. Joanna Kozuch, Slovensko, Poľsko, 2021, 17 min. MP
Príbehy z trblietavého dna umierajúceho Aralského mora.
Krátky animovaný dokument režisérky Joanny Kozuch.
Svetlana hľadí do soľnej púšte svojím jediným okom. Gulšat spravuje prázdny hotel. Kapitán zaznamenáva stopy mora, ktoré odchádza a Sergej vozí turistov po jeho prázdnom, ligotavom dne. Poslední ľudia z Moynaku, ktorí si pamätajú pôvodný breh vysychajúceho Aralského mora…
Ich dni sú posplietané zo spomienok na slávnu minulosť rybárskej veľmoci a snov o návrate veľkej vody. Súčasnosť tvorí cintorín lodí, ktoré už nikdy nevyplávajú z prístavu.
Animovaný film Bolo raz jedno more… je o dôsledkoch ľudských rozhodnutí a činov. O tom, ako môžu ovplyvniť každodenný život jedného uzbeckého mesta a život jeho obyvateľov. Ako napísal reportér Ryszard Kapuściński: „Neexistuje taký nezmysel, aký by ľudská myseľ nemohla vymyslieť.“
